Písaný text alebo hovorová reč. Aký je v tom rozdiel? Stále sa rozprávame. Či pomocou zvukov, zraku alebo hmatu. Jedným slovom je to komunikácia.
Skutočne je jedno či hovoríme, píšeme alebo sa nejak zatvárime. Stále komunikujeme. Je to akoby bez prestávky. Dokonca aj keď spíme komunikujeme. Náš výraz tváre môže odrážať emóciu prežívanú v sne. Nedá sa nekomunikovať. Ak mi neveríte tak to môžete vyskúšať. Smelo do toho. Tak či onak komunikáciou sa ľudí emočne dotýkame.
Ako sa chcete ľudí dotýkať?
Aké pocity im chcete spôsobovať pri komunikácii s vami?
Ako chcete aby si vás pamätali?
Ako chete aby sa pri vás cítili?
Komunikácia a pocity
Ja osobne som za to aby sme si spôsobovali pekné a dobré pocity. Áno chápem, nie vždy je to možné. Niektoré udalosti jednoducho môžu vyzerať smutne a zarmútilo. Aj tak si myslím, že čokoľvek sa dá podať rôzne a teda aj pekne a citlivo. Myslite na to, že vo všetkom je možné objaviť niečo pozitívne.
Či už veríš, že to dokážeš alebo veríš, že nenedokážeš, máš úplnú pravdu.
Ako to môžete využiť pri písaní textov? Keďže chceme v druhých spôsobovať príjemné pocity a radosť vieme to preniesť aj do textov. Pretože, keď niekto číta alebo počúva to čo mu chceme odovzdať, tak si to predstavuje. A práve tieto predstavy vyvolávajú emócie. To znamená, že feedback alebo po slovensky spätnú väzbu dostanete vždy! Treba ju však aj správne vyhodnotiť.
Nie každé zamračenie sa alebo miknutie plecom je nesúhlas. Rovnako, ako nie každé prikývnutie je súhlas. Je dobré brať do úvahy aj to, že poslucháč môže premýšľať nad niečim iným. Toto však platí pri hovorenej reči. Alebo pri tom, keď čitateľa vidíte ako číta váš materiál.
Takže aké pocity chcete vyvolávať vo svojich čitateľoch?